Kedysi ľudia verili, že Zem je plochá a má okraj. Bolo nebezpečné chodiť na kraj. Ale dnes ľudia vedia, že Zem je guľatá, že je to guľa, ktorá krúži spolu s inými planétami okolo Slnka.  

Ako má žiť človek, ktorý vie, že sa narodil a že zomrie? Že je ohraničený možnosťami života svojho tela?

Aký vzťah má taký človek k nekonečnému svetu?

Ľudia nevedia čo robia. Vo svojom prvotnom strachu malého človeka sa začali ohradzovať od tohto obrovského sveta, aby to nebolo pre nich až také strašné. Viem o sebe, že som taký. každý deň sa dívam do zrkadla a tak sa spoznávam. Rovnako spoznávam aj iného človeka.

Veľmi sa potešíme, keď sa stretneme so starými známymi po dlhej dobe a počujeme od nich: „Ja som ťa hneď spoznal, ty sa vôbec nemeníš!“. Hurá, to je výborné, nemením sa, to je radosť, to je šťastie!

A zamysleli ste sa niekedy nad tým, z čoho sa tak tešíme? Máme radi stabilitu, nemennosť, je to zálohou bezpečnosti. A nech tak je na veky vekov.

Nech sa svet nemení, nech je rozdelený. Všetko okolo bude bezpečné a stabilné.

Zastav sa chvíľa, aká si krásna!

Ale vo veľkej časti sveta, v ktorom žijeme, nastala tichá, nezvratná revolúcia.

 

Svet vecí ustúpil svetu procesov.

 

Statický, známy, garantovaný, neživý Svet, sa zmenil na Svet, ktorý sa neustále a rýchlo mení. A dopredu nie je úplne jasné, ako sa zmení.

A vôbec nezáleží na tom, či ja ako jednotlivec s tým súhlasím alebo nie.

 

A tu vzniká otázka. Budem sa prispôsobovať meniacemu sa Svetu alebo v tomto Svete budem tvoriť svoj vlastný život? Budem žiť svoj život, alebo budem iba prežívať?

 

Cesta prispôsobovania sa je známa. Človek je veľmi dobrý špecialista na vytvorenie si vlastného, osobitného Sveta, kde sú hranice, ktoré sa určujú záujmami, okruhom priateľov, teritóriom, za hranice ktorého sa dostaneme veľmi zriedka.

Dokonca aj to okno do Sveta, ktorému dnes hovoríme televízia, sa prijíma nie ako okno, ale ako plátno Pinocchiovho otca Karla, na ktorom je namaľovaný oheň. Ale to nie je skutočný oheň.

Vzniká otázka: Je možné s tým niečo urobiť? Ako prejsť zo sveta vecí do sveta procesov?