Rytmus D

Z nepochopiteľných dôvodov je strašné keď chodíte po tmavom, pustom lese. Je hrozné sa prechádzať okolo rozvalených domov. Zrazu, z ničoho nič, nechcete zájsť do dvora, ktorý už dávno poznáte.

Je ťažké byť dlho v nemocnici.

Je ťažké, zložité, nachádzať sa na mieste tragickej nehody.

A aké je strašné, keď vojdete do obchodu s dobrou náladou a vychádzate z neho už nahnevaný, nazlostený, podráždený a ešte ste aj nič nekúpili. A ešte viac sa hneváte, že sa nemôžete zbaviť tejto zlej nálady.

Takýto priestor vám je možno takisto známy. Stretávame sa s tým, čo v nás vyvoláva bolesť, podráždenie, hnev, smútok atď. To je tiež časť priestoru, v ktorom žijeme a nemôžeme ho ignorovať. A preto je veľmi dôležité chápať, o čom taký priestor hovorí – keď počujeme také zvučanie – bolestivé, agresívne, smutné – ako odpovedať na takúto správu.

Tento aspekt prijatia priestoru na jazyku stavov sme označili ako deštruktívny, rozrušujúci a kvôli jednoduchosti funkčného použitia sme ho označili ako rytmus D. Kľúčové slovo – „rozpad″.