Emočná Inteligencia

V súčasnosti sme svedkami prevratných zmien a nárokov na osobné vlastnosti, ktoré podmieňujú úspech ako na pracovisku tak aj v osobnom živote. Začína sa hodnotiť podľa nových kritérií, v ktorých nehrá rolu len profesná vzdelanosť a IQ ale najmä rozsah emočného kvocientu - EQ. Svedčia o tom aj mnohé vedecké štúdie, ktoré opisujú vo svojich knihách napr. Daniel Goleman PhDr., Richard E. Boyatzis.

Úroveň emočnej inteligencie nie je daná dedičnosťou ani vývojom v rannom detstve. Na rozdiel od IQ, ktoré sa po dosiahnutí 19 roku života už významne nemení, EI sa vekom, vzdelávaním a motiváciou neustále vyvíja.

Súčasná generácia detí a mládeže je omnoho viac postihnutá emočnými poruchami ako generácia predchádzajúca. Obecne sa dajú súčasné deti charakterizovať ako osamelejšie, deprimovanejšie, omnoho zlostnejšie, nezvládnuteľnejšie, nervóznejšie, úzkostlivejšie, impulzívnejšie a agresívnejšie. Samozrejme, že tieto problémy sa nedotýkajú len detí ale aj dospelých ľudí.

Stupeň našej emočnej inteligencie zodpovedá miere ako zvládneme jej päť základných disciplín: sebauvedomenie, motiváciu, sebereguláciu, empatiu a adaptabilitu vo vzťahu k okoliu.

Tí, ktorí sa nedokážu dostatočne sebaovládať a orientovať sa vo svojich vlastných pocitoch sú výrazne znevýhodnení. V určitom zmysle slova ich môžeme považovať za ľudí, ktorí sú emočne negramotní, hluchí a slepí v ríši reality, ktorá nás obklopuje a jej pochopenie je tak dôležité pre život ako taký.

U niektorých jedincov je táto „hluchota k vnútorným signálom“ sprevádzaná nevšímavosťou k posolstvám, ktoré im vydáva ich vlastné telo vo forme chronických bolestí hlavy, krížov, stavov úzkosti a pod. Mnohým ľuďom chýba schopnosť počúvať svoj vnútorný hlas a riadiť sa ním. Prejavuje sa to najmä tým, že ľudia nemajú dostatočnú vieru v samého seba, to teda znamená sebadôveru.

Vedecká neurológia, ktorá sa zaoberá funkciami mozgu, poukazuje na dôležitosť emočnej inteligencie - EI. Vývojovo staré mozgové štruktúry, v ktorých sa nachádza centrum emócií sú zároveň centrom sebauvedomenia, sebaovládania a adaptability. Zároveň dokazuje, že táto, emóciám venovaná časť mozgu sa rozvíja a učí iným spôsobom,  ako vývojovo najmladšia časť mozgu, ktorou je sídlo myslenia.

Výrazy motív a emócia majú ten istý latinský koreň slova. Oba výrazy sú odvodené od slovesa motere – čo znamená pohybovať sa k niečomu. Emócie sú tým čo nás poháňa k dosiahnutiu vytýčených cieľov, živia nás motiváciou a motivácia zasa spätne ovplyvňuje naše vnímanie a konanie.